Nové filharmonické jaskyne. Koncertné sály od 50. rokov 20. storočia do súčasnosti

Rozvoj a upevňovanie západných demokracií po 2. svetovej vojne s obnovou zničenej stavebnej substancie, transformáciou klasickej urbanistickej štruktúry, radikálnym nárastom mestskej populácie a nových kultúrnych vzorcov trávenia voľného času, ako aj celosvetového nárastu turizmu spolu so vznikom nových materiálov, technológií a avantgardných architektonických štýlov prispeli k vytvoreniu množstva nových kultúrnych landmarkov svetových metropol. Zatiaľ čo svetová priemyselná industrializácia konca 19. a prvej polovice 20. storočia spôsobila zmenu mierky miest, tvorbu dopravných uzlov, nádraží, priemyselných štvrtí a masívnych obytných štruktúr, post-industriálny vek po svetových vojnách prispel do novodobej panorámy miest vertikálnymi obytnými a administratívnymi vežami, mega-štruktúrami obchodných centier a skulptúrami kultúrno-spoločenských stavieb výstavných, galerijných, kongresových, exhibičných centier a koncertných sál.

Jednou z prvých majstrovských diel architektúry 20. storočia podľa dátumu projektu (1956) je opera a koncertná sála v Sydney, dokončená v roku 1973, ktorá sa svojimi významnými inžiniersko-technologickými inováciami stala svetovou ikonickou architektúrou. Odvážny vizionársky experiment dánskeho architekta Jorga Utzona mal určujúci vplyv na nové dejiny modernej architektúry. Avšak najradikálnejším architektonickým riešením architektúry koncertnej sály je budova Berlínskej filharmónie Hansa Scharouna, postavená v rokoch 1960–1963. Jedinečná asymetrická sála s hlavnou koncertnou halou v tvare päťuholníka, kde pódium v strede haly je obkolesené tzv. vinohradovým usporiadaním sedadiel a terasami stúpajúcimi okolo centrálneho orchestriska, sa stala modelom pre ďalšie koncertné sály vrátane opery v Sydney, Koncertnej sály Walt Disney v Los Angeles a Philharmoniu de Paris. Budova modernistickej Sharounovej Filharmónie je súčasťou komplexu kultúrnych inštitúcií ako Kulturforum, Neue Galerie (Mies van der Rohe), Sony Center (Kisho Kurokawa) a plánovanej novostavby New Neue Galerie od švajčiarskej architektonickej kancelárie Herzog & de Meuron, ktorá je aj autorom v súčasnosti najvýznamnejšej filharmonickej sály sveta – Elbphilharmonie v HafenCity v Hamburgu.

Elbphilharmonie je jeden z najväčších a akusticky najpokročilejších koncertných sál vo svete. Budova je navrhnutá ako kultúrny a rezidenčný komplex. Pôvodná tehlová fasáda ôsmich podlaží uhoľného skladu z roku 1966 v HafenCity nesie 26 poschodí sklenenej nadstavby tisícky oblých okien. Zakrivený eskalátor z hlavného vchodu na východnej strane spája prízemie s vyhliadkovou verejnou Plazou na 8. poschodí, ktorá ponúka panoramatické výhľady na Hamburg, rieku Labe a prístavy a z ktorého je ďalej prístupný aj foyer koncertnej sály. Veľká koncertná sieň poskytuje priestor pre 2 100 návštevníkov, v ktorých sú umelci v strede sály obklopení publikom. Akustiku navrhla spoločnosť Yasuhisa Toyota, ktorá nainštalovala asi 10 000 samostatne tvarovaných dosiek na absorbciu a rozptýlenie zvukových vĺn. Nahrávacia sála je určená na koncerty recitálov, komornej hudby a džezových koncertov. Okrem toho je tu Kaistudio, ktoré slúži vzdelávacím aktivitám. Najvýchodnejšia časť budovy tvorí hotel Westin Hamburg a v horných poschodiach západne od koncertnej sály sa nachádza 45 luxusných apartmánov. Súčasťou komplexu sú aj konferenčné miestnosti, reštaurácie, bary a spa. Projekt bol kritizovaný pre prekročenie nákladov a časový harmonogram. Stavebné náklady, ktoré sa pôvodne odhadovali na približne 200 miliónov eur, sa vyšplhali na 870 miliónov eur. Po dokončení však Der Spiegel v porovnávacej analýze naznačil, že prekročenie bolo pomerne „skromné“ v porovnaní s niektorými inými medzinárodnými mega-projektmi. Po mnohoročných odkladoch a finančných škandáloch je Elbfilharmonie dnes najnavštevovanejšou atrakciou a kultúrnou inštitúciou Hamburgu a obyvatelia sú na nový landmark mesta a krajiny veľmi hrdí.

Zaujímavým príkladom dnešnej európskej architektúry filharmónií je aj Philharmonie de Paris, ktorá je súčasťou hudobnej inštitúcie Cité de la Musique (Christian de Portzamparc) v Parc de la Villette na severovýchodnom okraji Paríža. Symfonická koncertná sála s kapacitou 2 400 miest, navrhnutá Jeanom Nouvelom, bola otvorená v januári 2015. Filharmonie de Paris okrem symfonických koncertov prezentuje aj ďalšie formy hudby, ako je džez a iná populárna hudba. Inovatívny organický dizajn Jeana Nouvela urbanisticky organizuje rôzne hudobné priestory, koncertné sály, výstavné priestory, skúšobné sály, vzdelávacie inštitúcie, reštaurácie a bary do formy „kopca“ dominujúceho Parku de la Villette. Strecha vysoká 37 metrov je verejnosti prístupná eskalátormi a návštevníkom poskytuje výhľady na mesto. Dizajn hliníkových panelov obkladu filharmónie predstavuje escherovské obrysy 340 000 vyleptaných vtákov v siedmich rôznych tvaroch a odtieňoch symbolizujúcich „veľký vzlet“. Návrh sálu sa riadi modelom Berlínskej filharmónie. Auditórium distribuuje 2400 miest medzi parterom, pódiom a plávajúcimi balkónmi okolo centrálnej scény. Steny sa skladajú z pohyblivých panelov určených na difúziu zvuku vo viacerých smeroch. Tieto panely sa striedajú s povrchmi špeciálne upravenými na zvýšenie odrazu a dozvuku, kde zvuk rezonuje v celom obrovskom akustickom objeme 30 500 kubických metrov.

Koncertné sály sú veľmi špecifické architektúry. Obrovské interiérové priestory, akustické sály, predstavujú novodobé katedrály exkluzívnych priestorov sociálneho zdieľania a interakcie. Avšak na rozdiel od historických katedrál, v ktorých je duchovným nástrojom tektonika gotického svetla, tu je centrom zdroja zmyslového aj duchovného zážitku zvuk. Hlas, hovorené slovo, melódia, symfónia, premietaná realita, multimediálna kompozícia a performácia sú rôzne formy zvukových priestorov projektovaných geometrií jaskyne. Jaskyňa je špekulatívny topologický príklad vnútrajšku bez vonkajšku. Archetyp jaskyne v dnešnom architektonickom diskurze ponúka rôzne interpretácie súčasných architektov, ako sú Greg Lynn alebo Christian Kerez, ktorí interpretujú jaskyňu ako mnohostranný komplementárny architektonický, hmatový, akustický a vizuálny zážitok. Preto aj dvojsemestrálny výskumný projekt ateliéru architektúry A3 Acoustic Caves v akademickom roku 2017/2018 na pražskej Vysokej škole umělecko-průmyslovej skúma rôzne formy generovania vnútorných priestorov, ktoré sú prezentované aj na podujatí svetového dizajnu na milánskom Design Week – Salone Del Mobile 2018 v zóne Ventura Lambrate od 18. do 21. apríla. Toto rešpektované miesto pre inkubáciu nových foriem a spôsobu myslenia o dizajne a architektúre je tohto roku venované architektúre budúcnosti.

V rámci projektu Akustické jaskyne študenti ateliéru Architektúra III UMPRUM navrhovali koncertné sály, auditóriá, konferenčné priestory a individuálne akustické úkryty a vyvíjali výskum založený na inovatívnych metódach navrhovania. Projekt „akustickej jaskyne“ skúmali cez výskum a analýzu architektonických typológií významných realizovaných koncertných sál, opier a filharmónií v Paríži – Palais Garnier (Charles Garnier 1875), Berlínsku filharmóniu (Hans Scharoun 1956), Operu v Sydney (Jorg Utzon 1973), Walt Disney Concert Hall v Los Angeles (Frank Gehry 2003), Opera House v Guangzhou (Zaha Hadid 2010) a Elbfilharmonie v Hamburgu (Herzog & de Meuron 2016). Finálne ateliérové projekty A3 po generovaní nových akustických jaskýň budú testovať urbanistické možnosti rekonfigurácie londýnskeho Barbicanu na nové koncertné filharmonické centrum a verejnosť bude mať možnosť zoznámiť sa s nimi na letnej výstave školy UMPRUM Artsemester v júni tohto roku.

 

 

Akademická inštalácia Acoustic Caves vystavená v Miláne testuje vzťah medzi dizajnom, objektom, priestorom a architektúrou súčasnými aktuálnymi prostriedkami výpočtového navrhovania, ktoré skúmajú dnešné technické aj umelecké platformy súčasných škôl architektúry a dizajnu. Hľadajú sa riešenia na otázky, akým spôsobom môžeme v čase radikálnych kultúrnych a technologických zmien paradigmy priemyslu 4.0 navrhovať a z akých materiálov realizovať novú architektúru. Budúcnosť je tu a jej architektúra sa už teraz stáva realitou. V rámci projektu akustických jaskýň študenti postupne vyvíjali niekoľko individuálnych projektov ktoré reagovali nielen na meniace sa architektonickú typológiu organizácie orchestra a auditória, jeho transformáciu od horizontálneho cez šikmé „vinice“ hľadiska až po vertikálnej „komínovej“ priestory koncertnej sály, ale aj radikálne redefinovali vnímanie zvuku, performačného zážitku a spoločenských a sociálnych interakcií v čase nových technológií, slúchadiel a Spotify a celkovo sa meniaceho životného štýlu.

Preto bude zaujímavé sledovať výsledky uvažovania študentov o budúcnosti architektúry filharmonickej sály, ktorá dnes na konci druhej dekády 21. storočia zažíva neuveriteľne rýchly rozvoj. Ich návrhy pre Londýn budú konfrontované so zverejnením nového návrhu newyorských architektov Diller Scofidio + Renfo pre Barbican v lete tohoto roku. Sú známi nielen návrhmi významných kultúrnych stavieb pre New York, Los Angeles, Boston alebo Moskvu, ale aj pre originálny a novátorský prístup k problematike riešenia verejných priestorov v meste, ako sa im podarilo ukázať na konverzii bývalej opustenej železnice High Line v Chelsea v NYC. Treba len dúfať, že sa aj Prahe podarí angažovať globálnych architektov pri iniciácii a návrhu nového filharmonického priestoru v slávnom historickom meste, ktoré ale bude schopné byť podobne ako Londýn aj mestom budúcnosti a miestom pre život nastupujúcich novomiléniových generácií.